Články

3. "Mliečnou cestou" po zemi - alias Cesta okolo sveta aj pre tých, ktorí sa nenarodili bohatému tatkovi... "MOREPLAFCI a TAHITSKÉ ÚDOLIE"

Nádherný raj uprostred Pacifiku bol jednou z posledných oblastí sveta, čo sa osídľovania týka. Až pár stoviek rokov plus-mínus okolo narodenia môjho vtedy rovesníka – Ježiša Krista, sa ľudia dostali aj sem. Zároveň s Hawajskými ostrovmi. Prví „dovolenkári“ mohli byt z oblasti Indonézie a Filipín, sú to však len dohady, nik to zatiaľ nedokázal dokázať... Trvalo hovadsky dlho, kým sme sa dostali na scénu aj my – Európania a začali robiť v raji neplechu...

2. "Mliečnou cestou" po zemi - alias Cesta okolo sveta aj pre tých, ktorí sa nenarodili bohatému tatkovi... "TAHITI POHODA"

Voľakde v betónovom L.A., brázdiac jeho diaľnice ešte v pracovnom tempe s lužánskym klasikom Marekom, bavili sme sa o tom, ako si kdesi v kryštáľových vodách Tahiti sadnem na kajak, otvorím si pivečko a vypnem. Taký tvrdý reset, baterky fuč, šťava nikde, ani obraz ani zvuk...

1. "Mliečnou cestou" po zemi - alias Cesta okolo sveta aj pre tých, ktorí sa nenarodili bohatému tatkovi... "LOS ANGELES - TAHITI"

Myslím si, že zemeguľu by mal obkrúžiť každý aspoň raz. Veď je to len jedna mala planétka vo vesmíre a keď už ani tú počas života neobehneme, ako chceme potom pomedzi tie ostatné trafiť do Neba, ha? No a keby mi to s tým Nebom nie tak celkom vyšlo, aj tak je lepšie mať to tu po obvode trošku zmapované, bude sa potom ľahšie hľadať, ani do Pekla sa vraj nepatrí chodiť neskoro. Vybehol som si teda na prvý malý prieskum Glóbusu, vždy som bol zvedavý, aké to bude, keď ním nebudem točiť ja, ale budem sa točiť okolo. Že či sa mi z toho zakrúti hlava...

Prvú čast cesty - zahrievací okruh Južnou Amerikou, stredoamerickú Costa Ricu a severoamerické túlanie sa popri mexickej a kanadskej hranici USA som ešte stihol počas predošlých osemnástich mesiacov a nie sám, druhá časť vyšla nakoniec trošku inak.

Možno na to teraz nebol práve najideálnejší čas. Možno som mal ešte pár rokov počkať, zarobiť viac peňazí a cestovať bez finančnej tiesne. Možno vziať so sebou niekoho z ľudí, ktorí by sa na takú cestu radi a kedykoľvek podujali, ale vždy majú pocit, že práve teraz na to nie je najideálnejší čas...

A možno ma zajtra prejde valec a taký ploský by som sa už nevošiel do lietadla. Takže idem teraz. Ja a môj starý tresporťácky batoh...

GRAND CANYON - prechod z North Rim na South Rim...

  …keď som prestal tlačiť káčera a začal som sa trošku viac zaujímať aj o svet vzdialenejší než 100 metrov od nášho panelákového vchodu, dozvedel som sa, že kdesi za horami-dolami existuje jedna véééľka diera v zemi. A na tu sa ľudia chodia pozerat a všetci pri nej vyslovujú svoje “fíííha”, “váááu”, “Ty koksóóó” a podobné citoslovcia…

Vtedy som ešte nevedel ako a kedy, ale bolo mi úplne jasné, že raz si tam svoje citoslovcia dôjdem prehodit cez zábradlie, do kilometer hlbokej jamy, aj ja. Neriešil som zatiaľ spôsob, ako sa k tomu zázraku dostanem ani iné podobné detaily, to malo čas…